utorok 27. januára 2015

Keď kuchyňa ožije

Mala som chuť dodať trochu života do dnešného varenia. Už dlhšie na mňa z police vystrkuje rožky útla knižka od pani Anny Hýžovej Škola živé stravy. Našla som v nej pár šikovných receptov, ktoré sa dajú zvládnuť aj s bežne dostupnými prísadami a bez sušičky. Hurá, môžem začať experimentovať. A takto to dnes dopadlo - voilá, paštéta zo slnečnicových semienok:


Babička

Dnes cestou domov šofér v protismere zastavil pred prechodom a púšťal babičku. Zastavila som aj ja a obaja sme trpezlivo čakali. Babička vďačne pokývala rukou, zatiaľ čo si to slimačím tempom šupajdila na druhý chodník. Mladý muž za mnou nervózne vyzeral svoju príležitosť a akonáhle sa uvoľnil priestor, vytrielil spoza mňa... na najbližšej križovatke už čakať odmietal. Prefrčal na červenú.



sobota 24. januára 2015

Vydarená oslava

Narodeniny radi oslavujeme. Dcérka práve absolvuje narodeninovú šnúru u spolužiakov, a tak som sa jej opýtala, ktorá oslava sa je zatiaľ najviac páčila. "Moja", odpovedala bez váhania. A vraj ani nie kvôli hromade darčekov, ktorú dostala, ale kvôli skákaciemu hradu. Veru, s kamarátmi sa na ňom parádne vyblbli. No rovnako ju potešilo, keď sa inde kúpali v bazéne, alebo pri sviečkach pátrali po poklade.

Bývalý kolega už oslavoval trochu inak, akurát si nevedel poriadne spomenúť ako. Aj tak vraj bolo super a o rok bude zas.

Sú oslavy, ktoré si vyslovene vychutnávam. Tá včerajšia k nim jednoznačne patrí. Zišlo sa nás asi 50 meditujúcich, aby sme popriali nášmu učiteľovi Timovi Mitchellovi. A ako inak než spoločnou meditáciou. Nádhera. Po 20 minútach som sa vrátila do reality oddýchnutá, uvoľnená, usmiata a obklopená samými príjemne naladenými tvárami. Iba štvorročný chlapček, ktorý len pred chvíľou veselo pobehoval po miestnosti teraz spokojne odfukoval v otcovej náruči a tuho spal. 



Oslava sa niesla ďalej v príjemnej atmosfére a ešte dlho ma sprevádzal úsmev na tvári. 

Happy birthday, Tim, and thank you for the great party!

A vám prajem samé vydarené oslavy...


piatok 23. januára 2015

O funkcii

Večer som našla v mailovej schránke vetu od mojej maminky, ktorá prvýkrát zavítala na blog: „…pekné, budem potrebovať nejaké vysvetlenia k funkcii takého niečoho J“. Mohla by som napísať odpoveď mailom, zdvihnúť telefón, zapnúť Skype, alebo počkať, kým sa najbližšie uvidíme, a prehodiť reč.


Zrejme jednu z týchto možností aj zvolím, ale taktiež ma napadlo napísať tento príspevok. A o tom to je, mami, píšeš, čo Ťa napadne a o čo sa chceš podeliť s ostatnými. Kedysi sme takéto nápady možno dávali perom na papier a obšťastnili nimi jedného konkrétneho človeka, dnes, v časoch myšlienkovej inflácie, sa so zdieľaním našich svetov nepárame – ideme na to veľkoplošne. J

štvrtok 22. januára 2015

Je libo kousek prány?

Možno aj takto nás o niekoľko rokov čašník osloví v reštaurácii. V dennej ponuke sa bude na nás usmievať prána s atribútmi bio, dobre uležaná v Láske, maximálne výživná, servírovaná priamo z domácich lesov a hôr. Nuž, dala by som si ... len tak na ochutnanie ... „kousek“.

streda 21. januára 2015

Ako sa budia záhrady

Milujem, keď v zime pukoce oheň v kachliach, popíjam teplý čaj a okolitý svet spí pod bielou prikrývkou. Ohník by bol, aj čaj so škoricou, jablkom a zázvorom mi pripomína nedávne

Vianoce, len ten sneh na seba zatiaľ nechá ďalej čakať. Zato dnes rozlialo slnko svoje svetlo po izbe a na malý okamih som zabudla, že je polovička januára. V predstavách už vešiam húpaciu sieť a brúzdam po záhrade.

utorok 20. januára 2015

Pokoj v duši


Zajac Shashaka sa dopočul o múdrosti korytnačky Kurmy a zlostil sa. „Čo už môže byť na nej také múdre? To sú všetko len reči!“ A vydal sa za ňou odkázať ju do príslušných medzí. „Hej ty, stará korytnačka!“ zavolal. „Poď so mnou bežať o závod a uvidíme, či ti tvoja múdrosť na niečo bude.“ Kurma pokývala hlavou a chvíľu pozorovala Shashaku. „Ach, môj milý“, povedala, „som len obyčajná stará korytnačka. Určite si ďaleko rýchlejší. Keďže si mi však preukázal česť a vyzval ma k závodu, nemôžem odmietnuť.“ Shashaka neveril svojim dlhým ušiam a začal sa smiať, až sa sotva udržal na nohách. „Dobre teda, vyrazíme zajtra ráno tu z tohto miesta a tam naproti pri slnečniciach bude cieľ“, povedala Kurma.
Aj keď si bol Shashaka istý svojím víťazstvom, predsa ho niečo znepokojovalo. „Odkiaľ berie tá stará korytnačka toľkú sebaistotu? Musí mi niečo tajiť... čo by to mohlo byť?“, pýtal sa sám seba. Celú noc sa nepokojne prevaľoval z boka na bok, spal iba chvíľu a vzápätí sa budil zo zvláštnych snov. Nad ránom konečne hlboko zaspal a zobudil sa, až keď slnko stálo vysoko nad obzorom. Nech ho nohy niesli akokoľvek rýchlo, keď dobehol k dohodnutému cieľu, Kurma už naňho čakala a usmievala sa. Zajac sa zahanbene vrátil domov. Tak Kurma v prvom závode zvíťazila tým, že do svojho vnútra nevpustila ani náznak nepokoja a svojej duši dopriala kľud.

Preložené z knihy "Die 7 Geheimnisse der Schildkröte", Aljoscha A. Long, Ronald P. Schweppe

piatok 16. januára 2015

Tajemství štěstí

Jeden kupec poslal svého syna za nejmoudřejším ze všech lidí, aby se ho zeptal na Tajemství štěstí. Syn putoval čtyřicet dní pouští, až došel k nádhernému hradu, tyčícímu se na vysoké hoře. Tam žil Mudrc, kterého hledal.

Nebyl to však žádný světec. Když náš hrdina vstoupil do hradního sálu, uviděl tam čilý ruch; kupci přicházeli a odcházeli, lidé po koutech se bavili, malý orchestr vyhrával příjemné melodie a byla tam bohatá tabule s nejchutnějšími jídly kraje. Mudrc s každým povyprávěl a mladík musel čekat dvě hodiny, než na něho přišla řada.

Mudrc pozorně vyslechl, co ho k němu přivádí, ale řekl, že teď právě nemá čas, aby mu Tajemství štěstí vyložil.