„Predtým než vyjdete
von, potrebujem vám odobrať okuliare západného sveta a ponúknuť iný uhol
pohľadu,“ s týmito slovami nás vítal prvé ráno v Indii náš učiteľ
meditácie a aktuálny sprievodca Tim. Asi pätnásti sme sa tiesnili na dvoch
gaučíkoch v malej lobby prekvapujúco pekného hotela v Novom Dillí. Prileteli
sme v noci a aj keď bola tma, pohľad z okna autobusu prezrádzal, že
sme vstúpili do reality, ktorá mala ďaleko od tej, na akú som bola doposiaľ
zvyknutá. Plná vzrušenia, nedočkavosti a aj strachu z nepoznaného som
čakala na chvíľu, kedy nás Tim vezme do ulíc indického veľkomesta. „Z
perspektívy Európana by sa vám ruch v uliciach mohol zdať veľmi chaotický a nevyspytateľný.
Keď sa však o chvíľu ocitnete uprostred dopravnej vravy, vedzte, že ste
v bezpečí. Indovia sú pospolití, medzi sebou komunikujú, sú si vedomí
toho, že každý sa potrebuje niekam dostať, spolupracujú. Neviem o tom, že
by sa tu kedy stala nejaká nehoda.“