pondelok 13. apríla 2020

Tep

„Predtým než vyjdete von, potrebujem vám odobrať okuliare západného sveta a ponúknuť iný uhol pohľadu,“ s týmito slovami nás vítal prvé ráno v Indii náš učiteľ meditácie a aktuálny sprievodca Tim. Asi pätnásti sme sa tiesnili na dvoch gaučíkoch v malej lobby prekvapujúco pekného hotela v Novom Dillí. Prileteli sme v noci a aj keď bola tma, pohľad z okna autobusu prezrádzal, že sme vstúpili do reality, ktorá mala ďaleko od tej, na akú som bola doposiaľ zvyknutá. Plná vzrušenia, nedočkavosti a aj strachu z nepoznaného som čakala na chvíľu, kedy nás Tim vezme do ulíc indického veľkomesta. „Z perspektívy Európana by sa vám ruch v uliciach mohol zdať veľmi chaotický a nevyspytateľný. Keď sa však o chvíľu ocitnete uprostred dopravnej vravy, vedzte, že ste v bezpečí. Indovia sú pospolití, medzi sebou komunikujú, sú si vedomí toho, že každý sa potrebuje niekam dostať, spolupracujú. Neviem o tom, že by sa tu kedy stala nejaká nehoda.“

Už si nespomínam, či ma jeho slová ukľudnili, zvedavosť však vo mne stúpla. Tim sľuboval cestu priamo do srdca starého Dillí, kde nás čakali omamné vône. Vraj najväčší trh s korením v Ázii si nesmieme nechať ujsť.