Tep

„Predtým než vyjdete von, potrebujem vám odobrať okuliare západného sveta a ponúknuť iný uhol pohľadu,“ s týmito slovami nás vítal prvé ráno v Indii náš učiteľ meditácie a aktuálny sprievodca Tim. Asi pätnásti sme sa tiesnili na dvoch gaučíkoch v malej lobby prekvapujúco pekného hotela v Novom Dillí. Prileteli sme v noci a aj keď bola tma, pohľad z okna autobusu prezrádzal, že sme vstúpili do reality, ktorá mala ďaleko od tej, na akú som bola doposiaľ zvyknutá. Plná vzrušenia, nedočkavosti a aj strachu z nepoznaného som čakala na chvíľu, kedy nás Tim vezme do ulíc indického veľkomesta. „Z perspektívy Európana by sa vám ruch v uliciach mohol zdať veľmi chaotický a nevyspytateľný. Keď sa však o chvíľu ocitnete uprostred dopravnej vravy, vedzte, že ste v bezpečí. Indovia sú pospolití, medzi sebou komunikujú, sú si vedomí toho, že každý sa potrebuje niekam dostať, spolupracujú. Neviem o tom, že by sa tu kedy stala nejaká nehoda.“

Už si nespomínam, či ma jeho slová ukľudnili, zvedavosť však vo mne stúpla. Tim sľuboval cestu priamo do srdca starého Dillí, kde nás čakali omamné vône. Vraj najväčší trh s korením v Ázii si nesmieme nechať ujsť.

Na vlne

„We know the deal it is a part of life, We´re only here for such a short while“* …  

... Naštartujem motor a prehrávač v aute púšťa prvé tóny piesne z nového CD. Prišlo už včera poštou, no rozhodla som sa s ním zoznámiť až cestou do práce. Hudba zaplavuje priestor malého Citroena, pokoj tíši akýkoľvek náznak ranného stresu z nestíhania a dopravnej špičky. Vnímam, že táto jazda nebude obyčajná. ...  
... „There is more than meets the eye, But how do I tell that to my own brain, to my broken heart“** ...  

... Ako surfista čakám na svoju vlnu a hladko vplávam do prúdu aut na hlavnej. Nechám sa unášať za svojim cieľom. Tlaky sa rozpúšťajú, potreba šliapať na plyn nad povolenú rýchlosť je preč. Okolo mňa prefrčí pár naspeedovaných šoférov, len aby sme sa o niekoľko metrov ďalej opäť stretli v kolóne. Pred nami funí traktor svojou maximálnou 30kou. ...