Nevidím, nepočujem

Čítala som príbeh, o ktorý sa s vami chcem podeliť:

Kde bolo, tam bolo, žil jeden bohatý kupec. Cestoval po celom svete a obchodoval s hodvábom, korením a parfumami. V týchto komoditách bol jedným z najlepších kupcov široko ďaleko, vedel, kde tovar získa výhodne a kde ho so ziskom predá. A jeho zisky stúpali do závratných výšin. Zaujímal sa jedine o svoj obchod a o informácie týkajúce sa parfumov a korení.

Raz cestoval mestom, v ktorom žil veľmi múdry starec. Dozvedel sa, že nech sa ho človek opýta čokoľvek, vždy pomôže.

Kupec si pomyslel: „Mohol by vedieť niečo aj o hodvábe, koreniach, parfumoch. Možno by mi vedel poradiť, kde nájdem trh s ešte výhodnejším tovarom.“

Vydal sa teda za mudrcom. Nestihol vysloviť ani hlásku a už mu starec vravel: „Áno, viem, prečo si prišiel. Musíš sa vydať na sever do Himalájov“ a popísal mu konkrétny vrchol hory. „Vystúp na túto horu a tri dni seď na jej vrchole. V priebehu týchto troch dní uvidíš niečo, čo si ešte v živote nevidel. Potom sa vráť.“

Kupec neotáľal a vydal sa na cestu. V celej krajine nebolo rýchlejšieho koňa ako jeho a náhlil sa na ňom do hôr, kde našiel cieľ svojej cesty. Postil sa, modlil, tri dni sedel na hore a sníval o hodvábe, parfumoch, koreniach. Čakal, že sa pred ním otvoria neznáme dvere a on sa stane majstrom všetkého hodvábu na svete, všetkých korení, všetkých parfumov. To bola tá chvíľa, kedy mu mal byť odovzdaný vytúžený kľúč od týchto dverí. Čakal a čakal, nechal sa unášať svojimi predstavami, sníval. Pritom si nevšímal krásu údolia, ktoré sa pred ním rozprestieralo, ani krásu potoka, ktorý sa v tichosti okolo neho vinul. Nepočul vtákov, ktorí ráno spievali, nevidel krásny západ slnka. Nevidel nič, pretože bol plný snov a napätého očakávania niečoho konkrétneho.

Tri dni ubehli a nič sa neudialo. Bol veľmi mrzutý a nahnevaný. Náhlil sa späť k mudrcovi a povedal: „Nič sa nestalo. Nevidel som nič, čo by som už nepoznal. Prečo? Kde nastala chyba?“

Starec sa zasmial a odpovedal: „V tvojej predstave o bohatstve.“ A dodal: „Nevracaj sa do toho údolia, nikdy by si ho nenašiel. No všade pozdĺž rieky ležali diamanty. Neboli to žiadne kamene, ale diamanty. Ty si ich však prehliadol.“

A vtedy si kupec spomenul, ako keby hľadel skrz svoj sen: NIEČO predsa len videl – matné, nejasné, zahalené v hmle, ale niečo to bolo. Áno, ráno často zahliadol, ako sa v slnečných lúčoch trblietajú kamene. On však mal svoju vlastnú predstavu o bohatstve.

Osho