Tep

„Predtým než vyjdete von, potrebujem vám odobrať okuliare západného sveta a ponúknuť iný uhol pohľadu,“ s týmito slovami nás vítal prvé ráno v Indii náš učiteľ meditácie a aktuálny sprievodca Tim. Asi pätnásti sme sa tiesnili na dvoch gaučíkoch v malej lobby prekvapujúco pekného hotela v Novom Dillí. Prileteli sme v noci a aj keď bola tma, pohľad z okna autobusu prezrádzal, že sme vstúpili do reality, ktorá mala ďaleko od tej, na akú som bola doposiaľ zvyknutá. Plná vzrušenia, nedočkavosti a aj strachu z nepoznaného som čakala na chvíľu, kedy nás Tim vezme do ulíc indického veľkomesta. „Z perspektívy Európana by sa vám ruch v uliciach mohol zdať veľmi chaotický a nevyspytateľný. Keď sa však o chvíľu ocitnete uprostred dopravnej vravy, vedzte, že ste v bezpečí. Indovia sú pospolití, medzi sebou komunikujú, sú si vedomí toho, že každý sa potrebuje niekam dostať, spolupracujú. Neviem o tom, že by sa tu kedy stala nejaká nehoda.“

Už si nespomínam, či ma jeho slová ukľudnili, zvedavosť však vo mne stúpla. Tim sľuboval cestu priamo do srdca starého Dillí, kde nás čakali omamné vône. Vraj najväčší trh s korením v Ázii si nesmieme nechať ujsť.

Na vlne

„We know the deal it is a part of life, We´re only here for such a short while“* …  

... Naštartujem motor a prehrávač v aute púšťa prvé tóny piesne z nového CD. Prišlo už včera poštou, no rozhodla som sa s ním zoznámiť až cestou do práce. Hudba zaplavuje priestor malého Citroena, pokoj tíši akýkoľvek náznak ranného stresu z nestíhania a dopravnej špičky. Vnímam, že táto jazda nebude obyčajná. ...  
... „There is more than meets the eye, But how do I tell that to my own brain, to my broken heart“** ...  

... Ako surfista čakám na svoju vlnu a hladko vplávam do prúdu aut na hlavnej. Nechám sa unášať za svojim cieľom. Tlaky sa rozpúšťajú, potreba šliapať na plyn nad povolenú rýchlosť je preč. Okolo mňa prefrčí pár naspeedovaných šoférov, len aby sme sa o niekoľko metrov ďalej opäť stretli v kolóne. Pred nami funí traktor svojou maximálnou 30kou. ... 

Z chrbta koňa

Vraj najkrajší pohľad na Tatry je z chrbta koňa, sľuboval leták, ktorý sme objavili v turistickom infocentre v Liptovskom Mikuláši. Dcérka je do koní zbláznená a tušila som, že nedá pokoj, kým na avizovaný chrbát neusadne. Manžel v nedohľadne a sama na jazdu nechcela. Zahovorila som teda hodinovú prechádzku pre nás obe.
Na koni som naposledy sedela ako dieťa pri kolotočoch. Teraz predo mnou stál statný tátoš, cez ktorého som sotva dohliadla na druhú stranu. „Zvládnete ho?“ s lišiackym úsmevom sa ma opýtal liptovský kovboj. Zatiaľ čo si dcérka netrpezlivo obzerala „svoju“ kobylku, ja som odovzdane utrúsila: „Na čo ma posadíte, to zvládnem.“ Stačilo jedno rabaka a ocitla som sa takmer dva metre nad zemou, predo mnou hriva a konské uši. „Svojho“ žrebca som pohladila, uistila sa, že to, na čom sedím, je skutočne živé, keď v tom sa so mnou rozhýbal svet. Vyrazili sme v ústrety tatranskej prírode – traja na koňoch.

Nevidím, nepočujem

Čítala som príbeh, o ktorý sa s vami chcem podeliť:

Kde bolo, tam bolo, žil jeden bohatý kupec. Cestoval po celom svete a obchodoval s hodvábom, korením a parfumami. V týchto komoditách bol jedným z najlepších kupcov široko ďaleko, vedel, kde tovar získa výhodne a kde ho so ziskom predá. A jeho zisky stúpali do závratných výšin. Zaujímal sa jedine o svoj obchod a o informácie týkajúce sa parfumov a korení.

Raz cestoval mestom, v ktorom žil veľmi múdry starec. Dozvedel sa, že nech sa ho človek opýta čokoľvek, vždy pomôže.

Kupec si pomyslel: „Mohol by vedieť niečo aj o hodvábe, koreniach, parfumoch. Možno by mi vedel poradiť, kde nájdem trh s ešte výhodnejším tovarom.“

Pokoj v duši

Zajac Shashaka sa dopočul o múdrosti korytnačky Kurmy a zlostil sa. „Čo už môže byť na nej také múdre? To sú všetko len reči!“ A vydal sa za ňou odkázať ju do príslušných medzí. „Hej ty, stará korytnačka!“ zavolal. „Poď so mnou bežať o závod a uvidíme, či ti tvoja múdrosť na niečo bude.“ Kurma pokývala hlavou a chvíľu pozorovala Shashaku. „Ach, môj milý“, povedala, „som len obyčajná stará korytnačka. Určite si ďaleko rýchlejší. Keďže si mi však preukázal česť a vyzval ma k závodu, nemôžem odmietnuť.“ Shashaka neveril svojim dlhým ušiam a začal sa smiať, až sa sotva udržal na nohách. „Dobre teda, vyrazíme zajtra ráno tu z tohto miesta a tam naproti pri slnečniciach bude cieľ“, povedala Kurma.

Aj keď si bol Shashaka istý svojím víťazstvom, predsa ho niečo znepokojovalo. „Odkiaľ berie tá stará korytnačka toľkú sebaistotu? Musí mi niečo tajiť... čo by to mohlo byť?“, pýtal sa sám seba. Celú noc sa nepokojne prevaľoval z boka na bok, spal iba chvíľu a vzápätí sa budil zo zvláštnych snov. Nad ránom konečne hlboko zaspal a zobudil sa, až keď slnko stálo vysoko nad obzorom. Nech ho nohy niesli akokoľvek rýchlo, keď dobehol k dohodnutému cieľu, Kurma už naňho čakala a usmievala sa. Zajac sa zahanbene vrátil domov. Tak Kurma v prvom závode zvíťazila tým, že do svojho vnútra nevpustila ani náznak nepokoja a svojej duši dopriala kľud.

Preložené z knihy "Die 7 Geheimnisse der Schildkröte", Aljoscha A. Long, Ronald P. Schweppe

Tajemství štěstí

Jeden kupec poslal svého syna za nejmoudřejším ze všech lidí, aby se ho zeptal na Tajemství štěstí. Syn putoval čtyřicet dní pouští, až došel k nádhernému hradu, tyčícímu se na vysoké hoře. Tam žil Mudrc, kterého hledal.

Nebyl to však žádný světec. Když náš hrdina vstoupil do hradního sálu, uviděl tam čilý ruch; kupci přicházeli a odcházeli, lidé po koutech se bavili, malý orchestr vyhrával příjemné melodie a byla tam bohatá tabule s nejchutnějšími jídly kraje. Mudrc s každým povyprávěl a mladík musel čekat dvě hodiny, než na něho přišla řada.

Mudrc pozorně vyslechl, co ho k němu přivádí, ale řekl, že teď právě nemá čas, aby mu Tajemství štěstí vyložil.