Pokoj v duši

Zajac Shashaka sa dopočul o múdrosti korytnačky Kurmy a zlostil sa. „Čo už môže byť na nej také múdre? To sú všetko len reči!“ A vydal sa za ňou odkázať ju do príslušných medzí. „Hej ty, stará korytnačka!“ zavolal. „Poď so mnou bežať o závod a uvidíme, či ti tvoja múdrosť na niečo bude.“ Kurma pokývala hlavou a chvíľu pozorovala Shashaku. „Ach, môj milý“, povedala, „som len obyčajná stará korytnačka. Určite si ďaleko rýchlejší. Keďže si mi však preukázal česť a vyzval ma k závodu, nemôžem odmietnuť.“ Shashaka neveril svojim dlhým ušiam a začal sa smiať, až sa sotva udržal na nohách. „Dobre teda, vyrazíme zajtra ráno tu z tohto miesta a tam naproti pri slnečniciach bude cieľ“, povedala Kurma.

Aj keď si bol Shashaka istý svojím víťazstvom, predsa ho niečo znepokojovalo. „Odkiaľ berie tá stará korytnačka toľkú sebaistotu? Musí mi niečo tajiť... čo by to mohlo byť?“, pýtal sa sám seba. Celú noc sa nepokojne prevaľoval z boka na bok, spal iba chvíľu a vzápätí sa budil zo zvláštnych snov. Nad ránom konečne hlboko zaspal a zobudil sa, až keď slnko stálo vysoko nad obzorom. Nech ho nohy niesli akokoľvek rýchlo, keď dobehol k dohodnutému cieľu, Kurma už naňho čakala a usmievala sa. Zajac sa zahanbene vrátil domov. Tak Kurma v prvom závode zvíťazila tým, že do svojho vnútra nevpustila ani náznak nepokoja a svojej duši dopriala kľud.

Preložené z knihy "Die 7 Geheimnisse der Schildkröte", Aljoscha A. Long, Ronald P. Schweppe