O funkcii

Večer som našla v mailovej schránke vetu od mojej maminky, ktorá prvýkrát zavítala na blog: „…pekné, budem potrebovať nejaké vysvetlenia k funkcii takého niečoho J“. Mohla by som napísať odpoveď mailom, zdvihnúť telefón, zapnúť Skype, alebo počkať, kým sa najbližšie uvidíme, a prehodiť reč.

Zrejme jednu z týchto možností aj zvolím, ale taktiež ma napadlo napísať tento príspevok. A o tom to je, mami, píšeš, čo Ťa napadne a o čo sa chceš podeliť s ostatnými. Kedysi sme takéto nápady možno dávali perom na papier a obšťastnili nimi jedného konkrétneho človeka, dnes, v časoch myšlienkovej inflácie, sa so zdieľaním našich svetov nepárame – ideme na to veľkoplošne. J

V ríši blogerov som nováčik a pripadám si ako Alenka v krajine zázrakov. Tá pestrosť prispievateľov a tvorivých svetov. Či už recepty, tipy pre šikovné ruky, momentky zo životov, obrázky, básne, postrehy... verím, že zoznam blogov, ktoré sledujem, bude časom o dosť bohatší. A vytváram tu tiež svoj priestor, kde píšem o tom, čo mám rada, čo ma zaujalo – o knihách, filmoch, ľuďoch, možnostiach, ktoré sa stali pre mňa určitým spôsobom podnetné... a možno, kto vie, tu objaví niečo zaujímavé aj niekto z vás. V každom prípade by ma to potešilo.

Sama som tak trochu zvedavá, čo všetko ma napadne, o aké myšlienky sa budem chcieť podeliť. Ak máte teda chuť, sledujte tento blog so mnou, uvidíme, čím nás prekvapí. 

                                                                   Mária